Je matka s opatrovateľkou fakt sebecká?

Dnes som žienke v komentári pod mojím príspevkom odpovedala na jej názor, v ktorom mi napísala, že to, že moje deti trávia čas s opatrovateľkou je z mojej strany sebecké. Pretože dobrá mama svoje deti neodkladá nabok, ale je ochotná obetovať „90% svojich potrieb a pohodlia“ pre deti. Zdalo sa mi to natoľko relevantné, že som sa rozhodla z mojej odpovede urobiť samostatný príspevok – na povzbudenie všetkých žien – mám, ktoré cítia, že nechcú byť 90% času iba mamou a zvyšných 10 sa max osprchovať a spať.

Dieťa pokojne môže mať vzťahovú väzbu aj s inými ľuďmi ako mamou – a ak je stabilná, tak to dieťaťu môže iba prospievať. To, že deti sú od veku napr. dvoch rokov pár hodín denne s blízkou osobou, ktorá je de facto člen domácnosti (hoci nie je rodič), ich nijako nepoškodzuje a rozhodne ich to „nedáva na bok“. Nesedia zamknuté v skrini predsa . Majú plnohodnotný čas, kedy sa im niekto im blízky venuje. A je to rozhodne prospešné aj pre matku – ľudský mozog evolučne absolútne nie je prispôsobený na to, aby bol väčšinu bdelého stavu v strehu (čo pri deťoch je), pretože to spôsobuje chronický stres. A chronický stres má za následok okrem nedostatku energie, zlého trávenia, podráždenosti – napríklad aj zníženie prahu toho, čo považujeme za ohrozenie.

Preto sú matky, ktoré sú nonstop s deťmi tak často podráždené, unavené, neraz demotivované a neprítomné (lebo ich inštinkt napríklad mylne vyhodnocuje dieťa ako potenciálneho nepriateľa, ktorého treba spacifikovať). Kedysi toto riešili komunity, kde si ženy delili činnosti a žiadna matka nebola s deťmi nonstop. Dnes je to inak. Máme nepravdivý „ideál materstva“ a tieto ženy mamy, ktoré nutne musia byť naplno s deťmi. Česť výnimkám, ale väčšinou si myslia, že s deťmi „trávia“ všetok čas, ale koľko z neho im naozaj venujú plnú pozornosť? Kedy nevaria, neupratujú, nečetujú na mobile? Ale sú naplno s nimi? No, neraz žalostne málo, lebo na to ich systém nemá kapacitu (keďže sa nemá kedy zregenerovať).

Naopak – mama, ktorá má čas na seba, na to, čo ju baví a tiež na svoje partnerstvo, deťom aj celej rodine prospieva. Nemusí sa „obetovať“ (čo mnoho mám robí), nečaká, že jej niekto bude vďačný a naplní jej potreby (lebo sa o to stará sama). Nevyčíta mužovi, že ju od detí neodbremení, nemá pocit, že je na všetko totálne sama. Taká mama je pre deti oveľa väčším zdrojom výživy aj budúceho sebavedomia ako tá, ktorá „obetuje 90% svojho času a pohodlia“. Tým vlastným vzorom učí svoje deti, aké je dôležité v budúcnosti potlačiť svoje potreby, aby ste sa o niekoho postarali (ou, niečo vám to, milé ženy, pripomína z vášho aktuálneho života?).

Inak s týmto odsudzujúcim postojom sa často stretávam u žien, ktoré uviazli v roli mamy. Naozaj celú seba dali na oltár svojim deťom, nemajú čas pre seba a ani nevedia, ako to urobiť – a tak si z vlastného materstva spravia pomyselný piedestál, ktorý im dáva pocit hodnoty. Z neho odsudzujú každú mamu, ktorá si dovolila neobetovať 90% seba samej pre svoje deti.

Ak chcete o tejto téme vedieť viac, natočila som k tomu dva výživné webináre:

Ako nebyť zlá na deti: https://katarinaruna.sk/zlanadeti/

Ako si materstvom nezabiť partnerstvo: https://katarinaruna.sk/…/ako-materstvom-nezabit…/

PS: Veľmi ďakujem za všetky vaše komentáre aj zdieľania! Vážim si to!