O porovnávaní sa, 1. časť

Kde sa to v nás, ženách, berie?

 

Poznáš ženu, ktorá je krajšia ako ty? Lepšia mama ako ty? Úspešnejšia v práci, šikovnejšia v domácnosti? Ani nerozmýšľaš dlho a v tvojej mysli ti vyskakuje celý zástup žien, ktoré sú v niečom lepšie ako ty. Odkiaľ sa v nás to porovnávanie berie a slúži nám aspoň na niečo?

Dve energie v jednom tele

Každý z nás má v sebe obe, mužskú aj ženskú energiu. Kým pre mužov je prirodzená súťaživosť, pre ženy je prirodzená podpora, pochvala a spolupráca. Veď schválne - ak ti tvoje dieťa alebo manžel povedia: „maminka naša, urob nám, prosím, ten skvelý koláč, ktorý je tvoja špecialita a chutí ako nebíčko v papuľke”, budeš viac naklonená upiecť ho a dať do toho svoje srdce, ako keby ti povedali: „maminka, skúsiš upiecť ten koláč, čo nám vždy pečie babka a je to ten najlepší koláč na svete?”

 

Problémom však je, že mužská prirodzenosť - súťaživosť - je v dnešnej spoločnosti používaná ako hlavný spôsob motivácie - a to pre mužov aj pre ženy. Vyžaduje sa výkon, smerovanie, cieľ a výdrž. Vôbec sa nezohľadňuje to, že pre ženy je prirodzené niečo celkom iné. Preto je pre nás, ženy, dlhodobé uprednostňovanie tej mužskej energie – súťaživosti - extrémne vyčerpávajúce.

 

Porovnávanie a súťaženie sú v nás už od kmeňových spoločností

Súťaživosť vždy bola prirodzená najmä mužom - keď muž lovil mamuta, chcel byť pri ňom prvý. My fungujeme na iných princípoch. Ženy na rozdiel od lovenia mamutov tisícročia mali inú úlohu - starať sa o deti, oheň, obydlie, zbierať drobné plody a bylinky. Tu by súťaživosť s inými ženami v kmeni na osoh nebola - naopak, potrebná bola vzájomná spolupráca.

Neznamená to však, že by ženy medzi sebou nesúťažili. V časoch, keď sme ešte žili v kmeňoch, prežitie ženy a jej potomstva záviselo do veľkej miery od toho, či si ju (ideálne alfa) samec vyberie za partnerku a jej deti budú ďalej niesť jeho genetický kód. A tomu, samozrejme, predchádzalo porovnávanie a súťaženie žien medzi sebou.

Dnes už naše prežitie závisí od úplne iných vecí, avšak súťaženie, porovnávanie sa a snaha o “dokonalosť” v nás ostali zakorenené až doteraz.

 

Chýba nám blízkosť

V minulosti boli ľudia súčasťou väčších komunít, v ktorých žili blízko seba. Žili spolu vlastne celý život, dobre sa poznali, vedeli o sebe navzájom takmer všetko a máločo zostalo skryté pred očami ostatných. Ľudia videli, tak povediac, do hrncov ďaleko väčšiemu počtu ľudí, vzťahov, partnerstiev a rodín. 

Dnes už to tak nie je. Rodinná jednotka je dnes poväčšine mama, otec a deti a všetko sa deje za zatvorenými dverami domov a bytov, často v úplne iných mestách, ako sme sa narodili či vyrastali. Nemáme šancu vidieť a vedieť, čo sa v životoch ľudí okolo nás skutočne deje, čo prežívajú. Vytvárame si o nich neúplný obraz z toho, čo vidíme zvonku a sme presvedčení, že je to úplná pravda. Preto je také jednoduché spadnúť do pocitu, že ja som jediná, ktorá má v partnerstve či materstve nejaký problém.

 

Ak by sme však boli bližšie, hneď by nám došlo, že všetci máme svojich „démonov” a riešime vlastne veľmi podobné problémy. A toto zistenie častokrát prináša úľavu. 

 

Našu súťaživosť formujú aj naši rodičia

 

Fungovanie primárnej rodiny, v ktorej sme vyrastali, veľmi často formuje to, v akých „kategóriách“ sa snažíme najčastejšie v dospelosti súťažiť a porovnávať sa.

 

Snažíš sa o skvelú kariéru, vynikajúce vzdelanie, neustále na sebe pracuješ a potrebuješ dosahovať fantastické výsledky? Alebo sú pre teba dôležité tvoj vzhľad a atraktívnosť?

 

Možno ťa to prekvapí, ale za oboma môže tvoj vzťah s otcom.

Ak si ako malá vnímala, že otec nie je fyzicky či emočne prítomný, to malé dievčatko v tebe sa snaží robiť čokoľvek, aby sa vyrovnalo tomu, čo si považovala za dôvod otcovej neprítomnosti. Ak bol otec pracovne vyťažený a zameraný najmä na výkon, bude jeho dcéra často skúšať získať jeho pozornosť a ocenenie podobnými spôsobmi. Ak vnímala, že otca zaujímali iné ženy, a tie ho robili pre ňu neprítomným, bude sa ako žena snažiť byť maximálne krásna, príťažlivá, a dokonalá.

 

Snahu o dokonalosť však v sebe majú často zakódovanú aj ženy, ktorých mamy sa tiež o ňu snažili a vštepovali ju aj nám. Vystavené v detstve neustálemu kritizovaniu, pripomínaniu toho, že musíme byť „dokonalé a perfektné”, aby si nás muži všimli, aby sme sa dokázali presadiť v práci, dosiahli úspech, lepšie ohodnotenie, to bude pre nás tým, na čo sa budeme sústreďovať a v čom budeme súťažiť.

 

Porovnávanie ti ukazuje tvoje túžby

Porovnávanie je úzko previazané s našimi túžbami – porovnávanie nám ukazuje, kde túžime dosiahnuť viac, byť lepší, mať niečoho viac. Je však veľmi dôležité vedieť, či tieto naše túžby sú pre nás autentické a skutočne ich chceme naplniť, pretože sú v súlade s naším vnútrom, alebo sa ich snažíme naplniť, pretože si kompenzujeme nejaké nespracované zranenie z našej minulosti. Sú totiž túžby, ktoré nás približujú bližšie k našej podstate, a sú také, ktoré nás od nej vzďaľujú.

 

Zaujala ťa téma porovnávania sa? Chcela by si vedieť, ako s ním skoncovať, či je to vlastne vôbec možné? Nezabudni ma sledovať, už čoskoro zverejním ďalšiu časť blogu presne na túto tému.

 

Podobné články