Ak je niečo, čo ma na Bali fascinuje od prvých dní, sú to balijské rituály. Nie ako občasné „slávnostné chvíle“, ale ako každodenný jazyk medzi človekom, prírodou a božským svetom.
V balijskej kultúre majú rituály úplne výnimočné miesto. Sú všadeprítomné, prirodzené a nesmierne živé.
Sú spôsobom, ako sa ukotviť. Ako sa poďakovať, niečo prepustiť, očistiť sa. Ako si pripomínať, že život je posvätný. Nielen vo výnimočných okamihoch, ale aj v tých úplne obyčajných dňoch.
Sú doslova všade. Na chodníkoch, na schodoch, pred dverami domov, na kapotách áut, na pláži aj na pokladni v obchode. Sú to také malé košíčky z palmových listov, naplnené kvetmi, ryžou, koláčikmi, cigaretami, cukríkmi či mincami.
A nič z toho tam nie je náhodou. Každá vec má svoj význam – farby, tvary, živly, dary… všetko symbolizuje určitú energiu alebo božstvo. Cigarety? Tie sú pre duchov predkov. Veria, že tu stále sú. A cukríky? Tie sú pre anjelov – lebo tí vraj milujú sladké.
Každá obetinka je vlastne takou malou modlitbou. Poďakovaním, prosbou, vyjadrením úcty. Je to tichý dialóg medzi ľuďmi a bytosťami, ktoré síce nevidíme, ale cítime, že tu sú.
Veľmi inšpiratívne je, že tieto rituály balijci robia každý deň. Nie preto, že by museli alebo že by to bola nejaká povinnosť. Robia to preto, lebo je to súčasť ich života. Niečo tak prirodzené, ako dýchanie.
Najprv starostlivo pripravia obetinku, potom zapália vonnú tyčinku, na chvíľu zatvoria oči, v tichosti sa pomodlia, vnímajú ten okamih – a pokračujú ďalej vo svojom dni. Keď to pozorujem, často si pri tom uvedomím, ako málo v našom západnom svete vnímame každodenné veci ako niečo posvätné. Ako veľmi sme si zvykli brať všetko ako samozrejmosť – a ako osviežujúce je pripomenúť si, že aj obyčajný deň môže byť sviatkom.
Na Bali sa robia rituály pri každom dôležitom momente v živote – od prvého zastrihnutia vlasov po narodení, cez svadby a rodinné oslavy, až po pohreby a rituálne očisty po smrti.
Ale nie sú to len veľké životné udalosti. Rituály sprevádzajú aj veci, ktoré by nám možno ani nenapadli. Požehnáva sa nový dom, motorka, pracovný priestor, dokonca aj nástroj, s ktorým niekto pracuje. Vďačnosť sa tu nevyjadruje len slovami, ale skutkami. A všetko, čo je súčasťou života (aj to, čo my často považujeme za bežné), si zaslúži pozornosť a úctu.
Keď sme sa sťahovali do nového domu, súčasťou celého procesu bola ceremónia. Bolo to úplne prirodzené, dokonca to bola podmienka, aby sme tam vôbec mohli bývať. Aby to bolo v súlade so všetkými silami, ktoré ten priestor obývajú.
Veľmi zaujímavé pre mňa bolo sledovať, ako počas ceremónie volali bytosti z rôznych svetov – tie svetlé aj tie, ktoré my zvykneme označovať ako temné. Uctili si aj démonov, pretože veria, že aj im patrí priestor. Bolo to fascinujúce a rovnako aj jednoduchosť, s akou to robia. Nie je v tom nič teatrálne, nie je to o dogme alebo strachu. Je to hlboké, krásne a úplne prirodzené.
Jedným z najhlbších a pre mňa najkrajších rituálov na Bali je Melukat – starý balijský očistný rituál, ktorý sa často vykonáva pri posvätných prameňoch. Je to očista tela, mysle a duše, ale aj návrat k sebe samému. Keď ho vedie kňaz, stáva sa z neho intímne, hlboké stretnutie. So sebou, s vodou, s niečím, čo nás presahuje.
Najprv si oblečieš sarong a prinesieš malú obetinu – kvety, ryžu, ovocie… V tichosti si v sebe nesieš zámer. Niečo, čo si prišla očistiť, prepustiť, uzdraviť.
Kňaz prednesie modlitbu a požehná vodu. Potom ťa začne pomaly oblievať – najprv temeno hlavy, potom čelo, plecia, ruky a srdce.
Voda býva studená, ale jej dotyk je príjemný a vedomý. Niekedy cítiš len jej fyzickú silu, inokedy ťa zaleje vlna dojatia a uvoľnenia.
Počas oblievania môžeš precítiť svoj zámer, vďačnosť.
Na záver ti kňaz nasype na hlavu lupene kvetov – ako požehnanie. Na čelo ti prilepí zrnká ryže, symbol čistého zámeru a spojenia s duchovným svetom. Potom ti jemne uviaže čelenku, ako symbol duchovného prebudenia, vnútorného očistenia a nového začiatku.
Niekedy sa rozplačeš, bez veľkých slov. Len preto, že sa v tebe niečo pohlo a niečo odchádza. Pocitovo je táto skúsenosť veľmi krásna a transformačná. Je to priestor, kde sa nedá nič predstierať…
Že rituál nemusí byť veľká vec. Nemusíš mať chrám, kňaza ani kadidlo.
Rituál môže byť ranné zastavenie sa pri šálke čaju. Tiché ďakujem, ktoré si povieš predtým, než vstúpiš do nového dňa. Vedomý nádych, keď cítiš, že sa v tebe niečo láme. Malý kvet, ktorý položíš na parapet s prianím pre niekoho, koho nosíš v srdci…
Rituál je akýkoľvek okamih, ktorý žiješ s vedomím, že má zmysel. Že aj obyčajné veci sa môžu stať posvätnými, keď im dáme pozornosť.
Magické silové miesto Bali a hlbokú transformačnú prácu so mnou, Katarínou Runou? Práve teraz sa tvorí malý kruh žien, ktoré sa v januári 2026 vydajú na cestu k sebe – na Bali.
👉 Pozri si stránku Bali retreat »
Rada ťa medzi nami privítam. 💕