Pomóc, môj muž je lovec!

Tento text je určený hlavne ženám. Prečítajte si ho prosím vždy, keď máte pocit, že ten váš muž spadol odniekiaľ z inej planéty. Nespadol, je pozemšťan, iba sa tu inak vyvíjal. Určite si na to pamätáte z hodín dejepisu – muži lovili zver, ženy sa starali o deti, oheň, zbierali lesné plody a korienky. Dávna história, hovoríte si? Ale kdeže! Lovcov a zberačky tu máme aj v 21. storočí.

Klasická situácia. V hlavných úlohách ja, môj muž a mobil s hudbou, ktorú naša dcéra miluje pri zaspávaní. Kojím dieťa, hovorím mužovi – dones mi prosím mobil s Dorotkinou hudbou! Muž mi prinesie mobil, podá mi, hudba ale nehrá. Pozerám na neho s otázkou v očiach, on pozerá na mňa. “Veď si to nepustil, nemôžem kojiť a zároveň púšťať hudbu!” hovorím. “Veď si hudbu nechcela, chcela si mobil!” odpovedá. Ach jaj, vzdychnem si a opäť raz si pripomeniem, že ten môj muž je lovec. A to napriek tomu, že je 21. storočie a on mamuta jakživ nevidel. Poznáte to? Stavím sa, že viete, o čom hovorím.

Takže ako to je s tými našimi mužmi? V čom všetkom im spod obleku, košele či trička presvitá ten lovec v koženom odeve? Pozrime sa na to:

Veľa verzus málo

Hm, odevy. Tým by sme mohli začať. Pravdepodobne aj vo vašej domácnosti bude počet kusov oblečenia a topánok, ktoré patria vám a vášmu mužovi v prudkom nepomere. Čím to je? Lovec totiž nemá rád zbytočnosti, vadili by mu predsa pri love! Takže si kúpi jednu košeľu alebo jedno tričko, jedny topánky a tie nosí, až kým ich nezoderie. A keď ich zoderie, kúpi si nové, ale väčšinou úplne rovnaké. Veď sa predsa osvedčili, tak načo meniť to, čo funguje!

U žien je to celkom naopak. Žena – zberačka sa prechádza po pravekom lese (rozumej nákupnom centre) a zbiera. Zbiera bobule rôznych farieb a odtieňov (rozumej kúsky oblečenia), rôzne korienky (rozumej botičky) a keď nazbiera… Uskladňuje. Uskladňuje a uskladňuje 🙂 Skrine prekypujú, ale aj tak to nestačí. Veď tých sladkých plodov lesa je ešte toľko!

Alebo iný príklad – mužský a ženský byt. Boli ste niekedy v byte slobodného muža? Čisté tvary, biela sedačka, rastlina tak nanajvýš kaktus, jeden sprcháč v kúpeľni na poličke – ak tam teda nejaká polička vôbec je! Muž by to nazval – štýl. Žena by to nazvala prázdno a najradšej niečím zaplnila. Ženský byt je symbolom tohto “napĺňania”. V kúpelni päť druhov sprcháčov, aby si mohla zvoliť podľa nálady, sedem krémov na rôzne partie tela. Na okne orchideje zoradené podľa odtieňa a na poličkách drahocenné, hoci nepoužiteľné “serepetičky”. My ženy milujeme plnosť, bohatosť, mnohosť! Muži redukujú, my násobíme. Veď je nám to dané geneticky – muž je ten, ktorý “posiela do sveta” malých prieskumníkov s chvostíkom, my sme tie, ktoré ich prijímame a pri troche šťastia v nás vyrastie duplikát – sme skrátka množiteľky.

Domýšľanie verzus priamosť

Vráťme sa ale k situácii s mobilom – o čo šlo? Vy ženy mi iste rozumiete. Očakávala som, že môj muž si domyslí, že chcem mobil s pustenou hudbou. Muž ale dostal informáciu – prines mobil! a tú vyplnil do bodky. Zachoval sa ako lovec. Veď na to, aby muži ulovili mamuta bola často potrebná spolupráca založená na rýchlych a jasných príkazoch. Viete si predstaviť, čo by muži ulovili, ak by sa spoliehali na to, že si to ich spolulovec domyslí? Figu borovú, (alebo iný lesný plod). Presne tak, ako žena – zberačka. V lese, v jaskyni pri ohni a deťoch – tam neboli potrebné žiadne strohé povely, na láskyplné domýšľanie bolo dosť času a priestoru. Takže čo s tým lovcom dnes? Povedzte mu úplne presne, čo chcete. Jednoduché, zrozumiteľné príkazy: Prines mi mobil s pustenou hudbou. Vezmi ma na večeru. Daj dve lyžičky cukru do kávy. Na náznaky, domýšľanie a množstvá typu “trochu cukru” muži skrátka nie sú geneticky vybavení.

Multitasking verzus “tunelové videnie”

Ak si myslíte, že multitasking, teda “viacúlohovanie”, je vynálezom modernej doby, ste na omyle. Pozrite sa na ženy-zberačky tisíce rokov dozadu – práve tam je jeho pôvod! Ako som písala v úvode článku, mali toho naše pra-pra-predkyne na starosti veľa – deti, oheň, obydlie, ošatenie, zber plodov. Ako by to mohli zvládať inak, ako robením desiatich vecí naraz? Priložili na oheň, mrkli očkom na dieťa, pokecali s inými zberačkami, kde tu niečo pooberali a aj sa stihli nadchýnať krásou okolitej prírody! Viete si ale predstaviť muža, ktorý loví mamuta a po ceste sa pristaví pri čučoriedkovom kríčku, privonia ku kvetine a pohladí susedovie dieťa? Asi by toho veľa neulovil. Tento spôsob mužského myslenia sa volá “tunelové videnie” a nás ženy neuveriteľne irituje. Muži vidia iba svoj cieľ a nič, čo je okolo. Náš ženský multitasking je im cudzí. “No nevidel si po ceste do kuchyne tie špinavé ponožky a nemohol si ich odniesť do koša na prádlo?” No, nevidel a nemohol. Zmierme sa s tým milé ženy, aj vďaka tomu máme na večeru chutné mamutie stehienko.

Drôtiky verzus krabičky

S tým vyššie spomínaným súvisí aj to, čo je sprievodným javom tunelového videnia – a síce, že muži sa dokážu naraz sústrediť iba na jednu vec. Sťažujete sa, že vás muž nepočúva popri tom, ako niečo robí? On totiž ani nemôže. Mužský mozog funguje na “krabičkovom” systéme. Muž vytiahne krabičku “pracovný projekt” a všetko ostatné ide bokom. Potom krabičku zasunie, vytiahne krabičku “futbal” a ostatné ide bokom. A tak ďalej. A nás ženy to tak veľmi štve, že popri práci na nás nemyslí! Teraz už viete prečo. Myslíme si totiž, že aj muži majú taký mozog ako my – plný drôtikov, kde je všetko so všetkým spojené – práca s jahodovým koláčom, ten s tetou Ankou a tá s knihou, ktorú práve čítame. Toto zase nedokážu pochopiť muži. Takže namiesto toho, aby ste od neho žiadali spojenie drôtikov “práca” a “moja žena” nabudúce počkajte, kým odloží aktuálnu krabičku a dostane sa ku krabičke s vašim menom. Ak ste mu s láskou dovolili pobudnúť v ostatných krabičkách a dali mu k tomu vašu podporu, bude s vami naozaj naplno.

A ešte jedna dôležitá vec – muži majú aj krabičku s názvom “NIČ”. Vážne, majú! Pre nás nepochopiteľnú, nepredstaviteľnú a priam až neprijateľnú krabičku. Takže ak sa ho nabudúce opýtate, na čo myslí, a on povie, že na nič, nemusíte si hneď predstavovať tú jeho o dvadsať rokov kolegynku s dokonalou postavou. Ono to naozaj niekedy môže byť NIČ.

Zdieľanie verzus riešenie

Čo si myslíte, že robili zberačky počas všetkých tých dní, keď čakali na muža, kým sa vráti z lovu? Správne, rozprávali. O veciach pekných aj menej pekných, o deťoch, sušení jahôd, mužoch a v neposlednom rade o svojich pocitoch. Mali na to dosť času, pochváliť sa, požalovať. A teraz si predstavte, ako to robia muži. Popri tom, ako stopujú mamuta, pripravujú oštepy a zisťujú smer vetra hovoria o tom, ako sa cítia a ako ich to zraní, keď im ich žena nenavarí večeru. Nepredstaviteľné? Správne. Tam na to nebol priestor. Muži potrebovali všetku svoju energiu sústrediť na dosiahnutie cieľa. Žiadne veľké reči!

Spomeňte si na to, keď najbližšie prídete za svojim mužom aby ste sa vyrozprávali a on – ponúkne vám riešenie. Vy sa naštvete, on nechápe prečo. Vitajte v lovecko-zberačskom vesmíre! Preto ak sa chcete vyrozprávať, pozdieľať, choďte za kamoškou, na ženský seminár alebo povedzte mužovi, že vás má skrátka iba počúvať.

A ešte jedna dôležitá vec – to, že muži tak ľahko nevyjadrujú svoje pocity neznamená, že sú necitliví. Iba to majú inak nastavené. Nežiadajme od nich preto, aby svoje pocity zdieľali tak, ako to robíme my.  A na oplátku, keď vám najbližšie váš muž povie, aby ste si “vyriešili svoje pocity”, môžete ho rovno poslať… uloviť mamuta.

To je všetko?

Ani zďaleka nie. Je toho omnoho viac, a všetko sa to ani napísať nedá. Bádanie v mužskom vesmíre lovcov mamutov je totiž projekt tak na… na celý život.

Našťastie.