Aké sú naše Vianoce na Bali?

Musím sa priznať, že slovenské Vianoce mi na Bali veľmi chýbajú. Aj sme si vraveli, že by sme tieto Vianoce mohli stráviť na Slovensku, ale potom sme si spočítali kusy zimného oblečenia a obuvi pre tri deti a tento nápad sme nateraz zamietli. Aké sú teda balijské Vianoce?

Čudné. Som dievča z hôr, takže pre mňa platí rovnica – Vianoce rovná sa sneh. Tu sa Vianoce rovnajú horúčavám, aké tu zažijete v máji alebo auguste. Vianočná nálada sa tu preto nevytvára ľahko. Minulý rok som sa o to ani nijak zvlášť nepokúšala, lebo veď to boli prvé tropické Vianoce pre našu rodinu, ale tento rok, keď som videla fotky priateľov v zasnežených mestách vešajúc vianočné ozdoby, zacnelo sa mi. A tak už od prvého decembra pripravujeme vianočné ozdoby a mojim deťom každý deň vianočný škriatok prinesie list s kúskom vianočnej rozprávky a detektívnou úlohou na získanie receptu na štedrovečernú vianočku.

Vianočná atmosféra na Bali

Miestni obyvatelia tohto raja sú z drvivej časti hinduisti, takže Vianoce neoslavujú vôbec. Je to pre nich pracovný deň ako každý iný. Sviatočnú atmosféru nájdete najmä v hoteloch a turistických centrách. Vtipné ale je, že tu všade okolo polovice decembra vytiahnu rôzne verzie vianočných stromčekov. Neraz napríklad z bambusu 😀

Náš Vianočný stromček.
PS: celú výzdobu vyrobili moje deti (samozrejme okrem svetielok)

Štedrovečerná večera

Okrem snehu a chladného vzduchu mi najviac chýba vianočné menu. Môj ocino je famózny kuchár, preto mám Vianoce vždy spojené s naozaj štedrou večerou. Moji rodičia pochádzajú z prostredia s rôznymi tradíciami (maminka je z východného Slovenska a ocko do rodiny priniesol tradície karpatských Nemcov). Myslím, že sa naši nevedeli dohodnúť, ktorú tradíciu na vianočný stôl priniesť, a tak ich ponechali obe. Takže sme na štedrú večeru mávali kapustnicu s hríbami, fazuľou a sušenými slivkami, rybu, rezeň, dva druhy knedlí (parenú a zemiakovú), pečené mäsko s červenou kapustou a zemiakový šalát, bobaľky, oplátky s medom a bruchá plné, že sme sa pohnúť nevedeli.

Ako sme varili minulý rok

Do môjho štedrovečerného varenia som si z toho vzala len časť, pretože kuchárske umenie nie je celkom zóna môjho génia, no i tak to bol na Bali veľký problém. Dôvodom sú chýbajúce ingrediencie. Kyslá kapusta sa síce dá dostať v nemeckých obchodoch, ale jej chuť je celkom iná. O klobásach (pre môjho muža) ani nehovorím 😀 Takže sme si povedali, že kapustnica nebude, namiesto toho uvaríme mliečnu dubákovú polievku, ktorú na sviatky robia u nich doma. A tu sme prišli na megavýzvu! Ja, dievča z hubárskej rodiny, si myslím, že dubáky sú všade. No, nie sú 😀 Na Bali sa rozhodne zohnať nedajú, a to som prešla všetky zahraničné obchody. V posledný moment ma osvietilo a ja som si spomenula na nášho talianskeho kamaráta. “Luigi, máš porcini?“. Mal! Keď mi odovzdal do ruky sáčok z najvzácnejším pokladom z jeho mrazničky, ktorý mu priniesli z Talianska jeho rodičia, skoro som omdlela. Ó, hubársky bože, toto by moja hubárska maminka nerozdýchala. Hríby to síce boli, ale deravé ako rešeto.
No, nič sa nedalo robiť, tradície musíme dodržiavať, privrela som aj tie oči, ktoré som nemala a vyhodila asi iba 70 % z darovaných hríbov. Tak, hríbová polievka by bola. Na zemiakový šalát s majonézou som si v tomto teple netrúfla a tak som zvolila verziu knedle, červenej kapusty a pečenej kačice (bravčové nikto z našej rodiny neje).
Niečo ako knedľa sa na Bali nevyrába, takže som urobila vlastnú 😀 Považujem to za vrchol mojej kulinárskej kariéry. Výzvou bola aj dusená červená kapusta, pretože sa tu nedá kúpiť naša obyčajná rasca. Iba rímsky kmín – to je korenie, ktoré sa výrazne používa v Indickej kuchyni. Takže sme mali nemecké jedlo reznuté indickou príchuťou. Nebolo to bohviečo, takže som si už poučená, tento rok doniesla zo Slovenska päť balíčkov našej rasce. Uvidíme, ako to dopadne tieto Vianoce.

Darčeky od Ježiška

Výzva, na ktorú pri príchode do inej krajiny človek nemyslí, je stret kultúr. Keď sú deti v medzinárodnej škole, zrazu zistia, že darčeky niekam nosí Ježiško, niekam Santa, niekam Ded Moroz a niekam Papa Noël. A ešte len to dá zabrať rodičovskej kreativite! Každopádne, nezávidím tým rodičom, ktorí Vianoce nemajú vôbec, tí rozhodne majú čo deťom doma vysvetľovať. My, keďže sme to chceli poňať nenábožensky, sme to pár rokov skúšali poňať iba ako Vianočný zázrak, ale otázky z okolia: „Čo ti priniesol Ježiško?” nás prevalcovali. Takže aj k nám chodí Ježiško. Počet darčekov na dieťa máme obmedzený na tri kusy, viac sa Ježiškovi nezmestí. My rodičia sme sa už dávnejšie dohodli, že to na Vianoce s darčekmi nebudeme hrotiť. Keďže na splnenie našich želaní nemusíme čakať na Vianoce. Našťastie.

Vianočný stromček v tropickom raji

Ježiško nám darčeky nám necháva pod vianočným stromčekom, ktorý je ďalším vtipným bodom balijských sviatkov. Keď nám minulý rok náš balijský známy ponúkol, že nám zoženie “real christmas tree” (skutočný vianočný stromček), preveľmi sme sa potešili. Lacné to nebolo, ale tak čo už, no ale keď už sú tie Vianoce… Po veľkolepom odhalení “real christmas tree” som sa nemohla prestať smiať. Stála pred nami suchá tujka s vypelichaným ihličím. Ďakujem, tento rok sme kupili umelý. (Je vyššie na fotke.)

Naše vianočné zvyky a nezvyky

Minulý rok sme po rozbalení vianočnej nádielky skončili všetci vonku v bazéne a vianočná hviezda nám krásne svietila na naše nahé zadky 😀 Uvidíme, ako to dopadne tento rok.

No to, čo mi počas balijských Vianoc chýba, sú blízki ľudia, ktorí sú na Slovensku – moji rodičia, moje sesternice, ktoré sú ako moje sestry, a naši priatelia. Chýba mi možnosť si s nimi sadnúť za stôl, objať ich, pripraviť pre nich darček.

A tak to, milí, urobte, prosím, aj za mňa. Objímte svojich blízkych, kašlite na predvianočný stres a užívajte si čarovné chvíle. A spravte za mňa, prosím, jedného snehuliaka. My tento rok plánujeme ísť na sviatky k moru, tak ja sa na výmenu za vás okúpem, platí?

Prajem vám zo srdca krásne a pohodové Vianoce v kruhu milovaných.