Skutočná zmena v tvojom živote sa začína za hranicou tvojej komfortnej zóny

Konečne si sa definitívne rozhodla zmeniť svoju každodennú realitu. Tvoje presvedčenie i vôľa sú silné. Si však pripravená na cestu? Pretože bez zmeny nastavenia svojho vedomia to veru nepôjde.

Pevné rozhodnutie, vôľa, presvedčenie, úvodné nadšenie, to všetko je pri štarte tvojej zmeny veľmi dôležité a ja sa z toho teším spolu s tebou. Stále to však nestačí, pýtaš sa čo viac ešte potrebuješ, aby si sa dostala do svojho vytúženého cieľa? Budeš potrebovať odhodlanie prekonávať zabehnuté, intenzívne na sebe pracovať a vnášať vypočuté návody a rady do reality tvojho života. A to všetko sa začína za hranicou tvojej komfortnej zóny.

Mnohé z vás budú reagovať na prichádzajúce zmeny aj vetami ako „Toto teraz nemôžem spraviť, moje okolnosti mi to nedovoľujú“, „Joj, to by som rada spravila, ale určite mi to u partnera/v rodine/v práci neprejde“, „Znie to super, ALE…“ Všetky tieto zdanlivo neprekonateľné prekážky nám podhadzuje automatický mechanizmus takzvaného vedomia obete.

Nastavenie vedomia, ktorým sama sebe brániš pohnúť sa vpred

Keď príde do nášho života niečo, na čo nie sme zvyknutí, reagujeme práve z úrovne vedomia obete. Správanie z pozície obete je veľmi podobné malému dieťaťu. Ak sa dieťaťu niečo nepáči, chce, aby sa externý svet zmenil a prispôsobil tak, aby sa jemu stalo po vôli. „Toto je nefér! Niekto by to mal opraviť, aby som sa cítila dobre,“ kričí to dieťa v našom vnútri a očakáva, že niekto zaňho vyrieši jeho nepohodu. Tieto naučené vzorce nás ako deti kedysi ochraňovali, dovolili nám prežiť v systéme a začleniť sa.

Tento automatický mechanizmus, ktorý sme sa naučili v detstve používať, nás však v dospelom živote často drží tam, kde nechceme byť, či dokonca nás vťahuje ešte hlbšie. Vedomie obete totiž so sebou prináša veľkú pascu – oberá nás o možnosť prebrať za náš život zodpovednosť a robí nás absolútne bezmocnými. To je to nastavenie, ktoré mnohí dobre poznáme – „život sa deje proti mne“, „veci sú proti mne“. Na to, aby si v živote zažila skutočnú pozitívnu zmenu, sa z tejto pozície musíš nevyhnutne posunúť do priestoru, kde sa necítiš bezmocne.

Zmena sa totiž začne diať tam, kde nie si viac obeť, ale tam, kde si tá, ktorá tvorí, kde si sama zdroj.

Neexistuje len jedna cesta k tvojmu cieľu

Neexistuje len cesta obete – bezmocne čakáš, kým to niekto iný opraví, aby si mohla prejsť. Hneď ako tento postoj zavrhneš a začneš hľadať, AKO upratať cestu medzi tebou a tým, po čom túžiš, začínaš myslieť inak. Keď už však myslíš inak, a máš chuť niečo meniť, začnú sa objavovať limitujúce presvedčenia, ktoré ti budú brániť vybrať sa po danej ceste.

Limitujúce presvedčenia nemusia byť pre teba stopkou

Limitujúce presvedčenie je niečo, čo ti stojí v ceste za tým, čo chceš. Na každej ceste zmeny sa ti budú neustále objavovať ďalšie a ďalšie limitujúce presvedčenia, s ktorými sa budeš musieť konfrontovať.

Možnosti máš dve:

1. Zachováš status quo – tvoje limitujúce presvedčenie je to, čo chceš viac ako tvoj cieľ, tvoja možná cesta v tomto bode skončí a ty budeš musieť nájsť inú cestu k vytúženému cieľu.
2. Zabojuješ a nenecháš sa odradiť – uvedomíš si, že limitujúce presvedčenie je síce dôležité, ale tvoj cieľ znamená pre teba viac. Zbúraš túto limitu, hoci to nebude pre teba ani príjemné, ani jednoduché. Ale ty to zvládneš. Pretože zmena sa začína predsa tam, kde končí hranica tvojho komfortu.

Príklad:

Chcem chodiť na kurz Katky Runy, ktorý má ráno o 9.00 hod živé vysielania. Chcem tam byť, je to pre mňa veľmi dôležité, zaznejú tam informácie, o ktoré nemôžem prísť.

V tom isto čase však chodím s mladším synom na plávanie. Nemôžem predsa byť zlá mama a ukrátiť moje dieťa o túto hodinu, baví ho to. Navyše, syn je malý len raz a ja si to chcem užiť. Prvým limitujúcim presvedčením je, „ak pôjdem na Katkin kurz, namiesto plávania, som zlá a najmä sebecká mama“. Preto opustenie kurzu pre teba nie je cesta. Lenže ty ten Katkin kurz naozaj chceš. Takže rozmýšľaš ďalej, prvé limitujúce presvedčenie ťa predsa nemôže zastaviť.

Rozhodneš sa svoje dieťa o hodinu síce neukrátiť, ale potrebuješ zmeniť čas. Riešením je, že si skúsiš hodinu presunúť. Prichádza druhé limitujúce presvedčenie: „Čo si o mne lektorka plávania pomyslí? Určite si bude myslieť, že zbytočne vymýšľam a robím jej zbytočné stresy. Nechcem sa s ňou dostať do konfliktu, nechcem niekomu inému spôsobiť problémy.“ Je pre teba skutočne to, čo si o tebe pomyslí lektorka plávania, natoľko dôležité, aby si zavrhla možnosť presunúť hodinu plávania na iný čas? Alebo prekonáš samú seba a pôjdeš do „nepohodlnej“ konverzácie s lektorkou, aby si si splnila to, čo je pre teba dôležitejšie – účasť na kurze Katky Runy?

Viem, nie je to ľahké vykročiť za pohodlie poznaného a dostávať sa do situácií, ktoré by si najradšej oblúkom obišla. Ale ak zo srdca túžiš zmeniť tvoj zabehnutý život, musíš z neho najprv vystúpiť.

Držím ti palce, milá, a verím, že aj s mojou pomocou sa ti podarí dostať sa tam, kde už veľmi dlho túžiš byť.