Skutočný domov
Toto by pokojne mohla byť fotka spred štyroch rokov, keď som naposledy bola v mystickom Avalone, pri tisícročných duboch, kam prúdili a dodnes prúdia húfy tých, ktorí hľadajú mágiu starobylých miest, druidských tradícií, kňažiek a menhyrov. Ale nie. Nie je to fotka spred štyroch rokov a nie je ani z Avalonu.
Je z jednej nedele, kedy sme boli na prechádzke v okolí našej chalupy na lazoch.
A viete, čo je úžasné? To poznanie, ktoré som za tie roky získala. Za roky, keď som namiesto bájnych krajín spoznávala seba ako matku, partnerku, sprievodkyňu bez možnosti úniku – a spoznávala tak svet, ktorý ma bezprostredne obklopuje.
Pochopila som, že to podstatné je vždy na dosah ruky. Že pre niečo sme sa narodili tu, v tomto kraji. Že tu máme svoje miesto, svoje poslanie. Môžeme, no nemusíme nutne cestovať tisíce kilometrov, navštevovať obrady avalonských kňažiek a ochkať nad kameňmi v Stonehenge, ku ktorým sa nedá ani priblížiť. Všetko, čo potrebujeme je tu a teraz. V tejto krajine, v stromoch, ktoré tu tiež tisícročia potichu rastú aj bez veľkolepých legiend. V rituáloch našich bežných dní, keď objímame svoje deti a pijeme s mužom kávu. V tomto čase, ktorý síce nemá Artušov a Merlinov, kde sme ale hrdinami našich príbehov my sami.
Práve s týmto svetom sa potrebujeme zoznámiť, spriateliť a uctiť si jeho – možno jednoduchú, ale predsa – mágiu… skrytú v “obyčajných” bylinkách na našich lúkach, vo vode v našich potokoch, v bytostiach lesov, ktoré máme za domom.
A potom pochopíme, že magický Avalon, Sonorskú púšť či svätú Indiu, mystické hory a rieky máme každý v sebe. Vstávame s nimi každé ráno a každý večer s nimi zaspávame.
