Som požehnaná žena

Dnes je posledný deň, kedy číslo môjho veku začína na trojku. Teda za predpokladu, že sa nedožijem 300 rokov, ale ktovie – dávam si šancu ?

Odišla som na týždeň sama so sebou do ticha. Do spojenia, kde moje nekonečné ja stretáva moje pozemské ja – do môjho vnútra. Prirodzene sa pozerám na uplynulé desaťročie a hovorím si – žijem najkrajšie obdobie môjho doterajšieho života. A viem, že veľa krásneho je ešte predo mnou!

Keď som mala deň pred tridsiatkou, môj život vyzeral celkom inak. Predstava, že budem mať tridsať sa mi vôbec nepáčila (pripadala som si stará, hahaha). Okrem toho sa mi veľmi nepáčil ani môj život. Bola som uprostred veľkej životnej krízy. V rozvodovom konaní, s podnikaním takmer na nule, s nejasnou víziou toho, kam smerujem. Ak by som vtedy videla to, čo vidím vo svojom živote dnes… Ak by som tušila, že tá kríza bude tým najlepším hnojivom pre môj rast, namiesto dňa v posteli by som vtedy na narodky strelila každé šampanské v okruhu desatich kilometrov.

Dnes sa pozerám na tú ženu v zrkadle a nesmierne sa mi páči to, čo vidím. Áno, som staršia. Pribudli vrásky, guľaté bruško po troch deťoch a dokonca aj 1ks echt nefalšovaného šedivého vlasu! A okrem toho pribudlo veľa pokory, múdrosti, schopnosti pozrieť sa na život z rôznych strán. Premeniť problémy na výzvy a neistoty na príležitosti.

A láska, pribudlo veľa lásky. K sebe samej, k mágii života, k ľuďom blízko aj ďalej. Žijem to, o čom som pred desiatimi rokmi v duši snívala, ale neverila som, že to môžem mať.

Bolo to zadarmo? Ojoj ani zďaleka. Stálo ma to veľa pádov a opätovného vstávania. Veľa smútku, sĺz, veľa púšťania a magickej vety “smie to tak byť”. Veľa učenia sa o tom, ako akceptovať, že som, kto som. Že sa nemôžem napchať do nejakej šablóny „správneho života” – aj keď som si ju vytvorila vlastne ja sama. Veľa inšpirácie od tých, ktorí mali v živote to, po čom som ja túžila.

Inak viete, že na Bali sa narodeniny oslavujú tri dni? Deň mínus jedna – teda deň, keď sa dieťa rozhodlo, že už pôjde na svet. Narodeniny. A potom deň po narodeninách, ako čas, keď duša dosadla na zem. A tak dnes pre mňa v rezorte pripravili nádhernú ceremóniu s balijským požehnaním – veľa oleja do vlasov, kvety, ryža. Opýtali sa ma, ako sa dnes cítim. A ja som povedala:

Som požehnaná žena.

Keď sa pozriem dozadu, vidím obrovský kus cesty. Keď sa pozriem vpred, vidím radosť. Dnes som obedovala s dvomi úžasnými ľuďmi, ktorých som stretla na mojom retreate. Indicko-holandský pár, obaja slušne po sedemdesiatke. Och, ako som sa tešila, pretože tí dvaja boli takí plní života! A chcú žiť minimálne do stovky. Skrze nich mi život ukázal, že sa niet čoho báť. Že hoci som na slnečnom kopci môjho života, ďalšie nádherné miesta sú predo mnou. A nezáleží na tom, aké číslo si píšem na začiatku môjho veku.

Zajtra mám narodeniny. Ešte jedna vec sa zmenila oproti tým predošlým okrúhlym. Netúžim už po daroch. JA túžim dávať. Seba, svoje dary, to, čo som sa po ceste naučila: Ako zo zdanlivo naprd života urobiť hnojivo pre to najlepšie, po čom duša túži. Ako si malý krok po kroku robiť život lepším. Ako to nevzdať, ale povedať si – tak ja to zas skúsim.

Túžim obdarovať aj vás. A preto sa vám už zajtra prihovorím počas prvého dňa 5 denného tréningu Dobrý koniec roka. Zdarma. Ako darček pre vás. Ako moje ďakujem za to, že aj vďaka vám môžem dnes povedať:

Život môj, si mega super. Ďakujem Ti za Teba. A teraz ukáž, čo parádne tam pre mňa máš do ďalšieho desaťročia!

PS: Ak svoje miesto v tréningu ešte nemáte rezervované, urobte tak tu: https://www.katarinaruna.sk/dobry-koniec-roka