Ľudia im prajú smrť…
Včera som večerala s našimi kamarátmi tu na Bali. Pochádzajú z Ruska. Ona je lektorka osobného rozvoja, on učiteľ. Hovorili mi o tom, ako im od osudného februárového dňa denne prichádzajú do správ slová o tom,...
Články autora
Katarina Runa
Ako teda naložiť s tou Ukrajinou
Toto som odpovedala v jednej mojej skupine na otázku, ako teda naložiť s tou Ukrajinou, ak je pre nás nemožné prijať, že si toto na nejakej úrovni vybrali sami ľudia… Tu je môj vhľad,...
Moje telo je môj chrám
Mojím náboženstvom je láska, moje telo je môj chrám. V minulosti sa ma ľudia často pýtali, či verím v Boha. Dlho som nevedela, ako presne mám odpovedať. Hoci som bola vychovaná...
Čo je vylúčené, to sa pripomína
“Čo je vylúčené, to sa pripomína”, znie jedna veľmi dôležitá konštalačná veta. Inými slovami, ak sa niečo, čo do systému (rodiny, kmeňa, spoločnosti) patrí, snažíte z neho vyčleniť – a vyhodíte to von...
“Mám moment šťastia”
Povedala moja dnes už šesťročná dcéra v momente, keď sa všetko točilo vo víre príprav na oslavu jej narodenín. Chvíľku som ostala bez slova. “Mám moment šťastia” je totiž veta, ktorú si...
Aký bude rok 2022?
Keď sa pozrieme na rok 2021 z pohľadu celého ľudstva, aké slová nám napadnú? Väčšina z nás by asi použila skôr tie náročné výrazy. Môže sa to zdať ako taká temná deka, ktorá...
Som požehnaná žena
Dnes je posledný deň, kedy číslo môjho veku začína na trojku. Teda za predpokladu, že sa nedožijem 300 rokov, ale ktovie – dávam si šancu Odišla som na týždeň sama so sebou do ticha....
Každý je zodpovedný za svoje voľby
Možno ste si všimli, že sa k téme, tak veľmi boľavej a aktuálnej, takto verejne nevyjadrujem. Som zástanca toho, že každý je zodpovedný za svoje voľby, vrátane svojho zdravia a každý má právo rozhodnúť...
Ako zabudnúť na muža
„Nemôžem na neho zabudnúť!“ Túto vetu počúvam od žien… no, nebudem preháňať ak poviem, že fakt často. Príbeh sa odvíja plus mínus podobne – stretli sme sa, chvíľku spolu boli, vyzeralo...
Najvyššia forma spirituality
Keď som bola malá, moja mama ma brávala so sebou do kostola. Musím sa priznať, že to nebol môj najobľúbenejší čas… a tak viac ako pozorovaním samotnej omše som trávila minúty pozorovaním...